Udržanie kvality vzduchu v interiéri, pre zníženie únavy a zvýšenie pohodlia.

Oxid uhličitý je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka. Jeho sumárny chemický vzorec je CO2. Je bezfarebný, nehorľavý, málo reaktívny, ťažší než vzduch. Vzniká ako produkt biologických procesov, napríklad dýchania a kvasenia a ako produkt horenia zlúčenín uhlíka vo vzduchu. Pri normálnom tlaku v neviazanej forme sa vyskytuje vo forme plynu, pri normálnom tlaku nestabilná pevná forma sa nazýva suchý ľad.

Hlavný zdroj oxidu uhličitého v interiéri je životná nutnosť človeka, jeho dýchanie. Priamo na koncentráciu CO2 vo vzduchu má tiež vplyv varenie na plyne, prítomnosť zvierat a v menšej miere aj izbové rastliny. Veľký pes sa v produkcii CO2 vyrovná človeku. Pocit pohody je možný len pri dostatočnom prísune kyslíka. V súvislosti s koncentráciou nielen škodlivých látok v ovzduší sa stretávame s jednotkou ppm.

ppm = parts per million, čiže počte častíc na milión jednotiek vzduchu

Použitie detektora oxidu uhoľnatého (CO) alebo detektora oxidu uhličitého (CO2)?

Informácie o týchto dvoch plynoch sú pre niektorých užívateľov detektorov plynov často zmätené a mätúce. Názvy sú naozaj dosť podobné, oba sú bezfarebné plyny bez zápachu a vo vysokých koncentráciách môžu byť oba smrteľné. Rozdiel je v tom, že CO2 je bežný, prirodzene sa vyskytujúci plyn, potrebný pre celý rastlinný a živočíšny život. CO (oxid uhoľnatý) nie je bežný. Najčastejšie je vedľajším produktom spaľovania paliva bez výskytu kyslíka.

Oxid uhličitý - CO2

Často je oxid uhličitý (CO2) označovaný ako jedovatý plyn. CO2 je ale v skutočnosti bežný plyn vyskytujúci sa v atmosfére, pôde alebo oceánoch. CO2 čiže oxid uhličitý je bezfarebný plyn zložený z uhlíka a kyslíka. Vyskytuje sa prirodzene v atmosfére. Rastliny ho produkujú a zvieratá a ľudia ho dýchajú. Je to tiež významný skleníkový plyn, ktorý spôsobuje spaľovanie fosílnych palív. Za bežných podmienok sa týmto plynom otráviť nemožno. V ovzduší je aktuálne oxid uhličitý zastúpený 0.04% na ktoré ľudské telo nereaguje. Čo je ale dôležité, pri zvýšení koncentrácie CO2 vo vzduchu nastáva tiež zdravie ohrozujúci stav, kde pri koncentrácii 5% môže človek pociťovať závraty, "lapať" po dychu, cítiť sa ospalý, pri koncentrácii medzi 8 a 10% môže človek upadnúť do bezvedomia a zomrieť. Pri vyšších koncentráciách môžete na jedno až dve nadýchnutie kompletne stratiť vedomie a smrť nastáva do pár minút.

Oxid uhoľnatý - CO

Často nazývaný ako tichý zabijak je jedovatý plyn bez vône, chute alebo farby, Je o niečo ľahší než vzduch. V atmosfére je v množstve asi 12,5 až 74,2 %. Je obsiahnutý vo svietiplyne, v generátorovom a vo vodnom plyne. Má silné redukčné vlastnosti, pri vysokej teplote odčerpáva kyslík viazaný v oxidoch kovov. V atmosfére je prítomný v nepatrnom množstve. Umelo vzniká nedokonalým spaľovaním fosílnych palív, či už je to uhlie, plyn alebo drevo. Nedokonalé spaľovanie nastáva pri nedostatočnom prísune spaľovacieho vzduchu. V prírode vzniká predovšetkým fotolýzou oxidu uhličitého pôsobením ultrafialového žiarenia. Je tiež obsiahnutý v sopečných plynoch. Zlé spaľovanie môžete zaznamenať napríklad pri plynovom kotly, kedy horiaci plameň nemá modrú, ale oranžovú farbu. Často zanedbávaná situácia, kedy sa oxid uhoľnatý uvoľňuje do vzduchu je aj drobné tlenie dreva v krbe pri zatvorenej komínovej klapke. Oxid uhoľnatý je jedovatý. Jeho jedovatosť je spôsobená silnou afinitou k hemoglobínu, vstrebáva sa pľúcami, vytvára v nich karbonylhemoglobín, čím znemožňuje prenos kyslíka v podobe oxyhemoglobínu z pľúc do tkanív. Väzba oxidu uhoľnatého na hemoglobín je približne tristo krát silnejšia ako s kyslíkom a preto jeho odstránenie z krvi trvá mnoho hodín až dní. Príznaky otravy sa objavujú už pri premene 10 % hemoglobínu na karboxyhemoglobín. Toto je jednou z príčin škodlivosti fajčenia. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby. Otrava oxidom uhoľnatým sa prejavuje najčastejšie bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach, sčervenaním v tvári, bolesťami končatín, búšením srdca. Ak je postihnutý prenesený na čerstvý vzduch, dôjde k rýchlemu zotaveniu.

V ponuke máme päť základných typov snímačov rôznych plynov. Každý z týchto snímačov splňuje inú požiadavku na ochranu zdravia a signalizáciu život ohrozujúcich a nebezpečných stavov. Tieto snímače môžu byť súčasťou vášho zabezpečovacieho a požiarneho systému (EZS, EPS), ale vieme ich dodať aj ako autonómne zariadenia na priame použitie iba v čase vašej prítomnosti. KAždý snímač má sabotážny kontakt pre prípad úmyselného poškodenia. Vďaka funkcii automatickej diagnostiky každý detektor kontroluje stav napätia napájania ako aj činnosť detektora plynu, čo zaisťuje jeho spoľahlivú činnosť.

Vzhľadom na špecifikáciu plynov, ktoré majú byť detekované, je treba detektory DG-1 TCM, DG-1 LPG a CO2 montovať nízko pri zemi, detektory DG-1 ME čo najvyššie (najlepšie na strop), a detektor DG-1 CO treba montovať vo výške asi 1,5 metra na chodbách, alebo v obytných izbách vo výške hlavy sediacej osoby, ako aj do podkrovia pri otvorených schodištiach.

V závislosti od typu detektora sú rôzne podmienky, v ktorých je signalizovaný alarm.

Koncentrácie plynu vyvolávajúce alarm DG-1 CO.

• 50 ppm počas 75 minút               
• 100 ppm počas 25 minút                    
• 300 ppm počas 1 minúty

 DG-1 LPG  a DG-1 ME                

• alarm pri 20% dolnej hranice výbušnosti            
• prealarm 10% dolnej hranice výbušnosti

 DG-1 TCM    

• 6000 ppm CHCl3

DG-1 CO je mikroprocesorový detektor oxidu uhoľnatého. Jeho montáž sa odporúča do miestností, kde vzniká riziko výskytu jedovatého CO, napr. v kotolniach, pri krboch, plynových šporákoch, garážach a podobne. Detektor zisťuje prekročenie nebezpečnej koncentrácie plynu v určitom čase. Vzhľadom na špecifikáciu CO musí byť namontovaný vo výške približne 1,5 m. Digitálny algoritmus detekcie plynu a funkcia kompenzácie teploty zaisťujú správnu činnosť detektora v širokom rozsahu teploty okolia a odolnosť na vznik falošných alarmov. Vďaka zabudovanému bzučiaku a červenej LED môže detektor DG-1 CO pracovať aj ako autonómne detekčno-signalizačné zariadenie.

DX CO2 je mikroprocesorový detektor oxidu uhličitého. Jeho montáž sa odporúča do miestností, kde vzniká riziko výskytu jedovatého CO2, napr. v kotolniach, pri krboch, plynových šporákoch, garážach ale aj športových halách, telocvičniach a  podobne. Ľudovo povedané je to snímač "vydýchaného vzduchu". Tento snímač je najdrahším a vyžaduje si špeciálne zaobchádzanie.

DG-1 ME je mikroprocesorový detektor zemného plynu (metánu). Jeho montáž sa odporúča v miestnostiach s rizikom úniku zemného plynu, kde sa používajú sporáky, vykurovacie zariadenia a podobne spaľujúce tento plyn (kuchyne, kúpeľne, kotolne a podobne). Vzhľadom na špecifikáciu zemného plynu, ktorý je ľahší ako vzduch, treba tento detektor montovať čo najvyššie v chránenej miestnosti. Digitálny algoritmus detekcie plynu a funkcia kompenzácie teploty zaisťujú správnu činnosť detektora v širokom rozsahu teploty a odolnosť na vznik falošných alarmov. Detektor zisťuje prekročenie nebezpečnej koncentrácie propán-butánu v miestnosti - prahu 20% tzv. dolnej hranice výbušnosti, a spustí alarm (10% pre prealarm). Vďaka zabudovanému bzučiaku a žltej LED môže detektor DG-1 ME pracovať ako autonómne detekčno-signalizačné.

DG-1 LPG je mikroprocesorový detektor plynu LPG (propán-butánu) používaného okrem iného ako palivo v automobiloch, preto sa jeho montáž odporúča v takých miestnostiach, ako sú garáže, podzemné parkoviská a podobne. Úniku propán-butánu sú vystavené aj objekty, v ktorých sa používajú vykurovacie zariadenia, sporáky a podobne spaľujúce tento plyn. Vzhľadom na špecifikáciu plynu LPG, ktorý je ťažší ako vzduch, treba tento detektor montovať tesne nad podlahu chránenej miestnosti. Digitálny algoritmus detekcie plynu a funkcia kompenzácie teploty zaisťujú správnu činnosť detektora v širokom rozsahu teploty a odolnosť na vznik falošných alarmov. Detektor zisťuje prekročenie nebezpečnej koncentrácie propán-butánu v miestnosti - prahu 20% tzv. dolnej hranice výbušnosti, a spustí alarm (10% pre prealarm). Vďaka zabudovanému bzučiaku a zelenej LED môže detektor DG-1 LPG pracovať aj ako autonómne detekčno-signalizačné zariadenie.

DG-1 TCM je mikroprocesorový detektor uspávacích plynov (napr. výparov chloroformu). Jeho montáž sa odporúča napríklad v spálňach, strážniciach, a všade tam, kde jestvuje nebezpečenstvo uspania osôb s cieľom lúpeže. Vzhľadom na špecifikáciu uspávacích plynov, ktoré sú ťažšie ako vzduch, treba tento detektor montovať čo najnižšie, tesne nad podlahu chráneného priestoru. Digitálny algoritmus detekcie plynu a algoritmus kompenzácie teploty zaisťujú správnu činnosť detektora v širokom rozsahu teploty okolia a odolnosť na vznik falošných alarmov. Detektor zisťuje prekročenie určenej koncentrácie uspávacích plynov v miestnosti, po čom spustí alarm. Vďaka zabudovanému bzučiaku a modrej LED môže detektor DG-1 TCM pracovať aj ako autonómne detekčno-signalizačné zariadenie.

V tabuľke je zachytený vplyv koncentrácie CO2 na životné funkcie človeka. Pre zdravý pobyt v interiéri udržujte hladinu CO2 pod 1200 ppm. Treba si ale uvedomiť, že CO2 je vo vzduchu samozrejme prítomné aj v exteriéri. Interiérové hodnoty sú preto závislé aj od kvality vonkajšieho vzduchu.

• 300-400 je koncentrácia CO2 vo vonkajšom prostredí
• 400-600 je koncentrácia CO2 vo vonkajšom prostredí vo väčších mestách
• do 1 000 zdravotne akceptovateľná koncentrácia CO2
• 1 000 -1 200 maximálna akceptovateľná úroveň CO2 v interiéri
• 1 200 -1 500 pocit vydýchaného vzduchu, počiatočné nerizikové ťažkosti, ako je únava
• 1 500 -2 000 znížená koncentrácia, únava, ospalosť
• 2 000 -5 000 strata pozornosti, zvýšený tep a bolesti hlavy
• 5000 je maximálna bezpečná koncentrácie bez zdravotných rizík
• nad 5000 nevoľnosť a zvýšený tep
• nad 15000 dýchacie problémy, tlak na hrudi
• nad 25000 zvýšené dýchacie problémy s malátnosťou
• nad 40000 nastáva strata vedomia a zástava dýchania v priebehu pár sekúnd

Koncentrácia CO2 v nedostatočne vetraných priestoroch často presahuje 1700 ppm. V menších a uzavretých spálňach bez vetrania môže hodnota CO2 v nočných hodinách presiahnuť aj 2500 ppm a viac. Niektoré zdroje uvádzajú hodnotu do 4000 ppm. Pri takýchto hodnotách si človek nemôže pri spánku odpočinúť a ráno vstať s pocitom sviežosti.

Vzduch, ktorý vydychujeme obsahuje približne 4 objemové percentá oxidu uhličitého CO2, zatiaľ čo vonkajší vzduch obsahuje iba 0,04 percenta. Človek za normálnych okolností vdýchne až 400 - 800 litrov vzduchu za hodinu. Pri fyzickej záťaži toto množstvo stúpa niekoľkonásobne. Deti síce vdychujú menšie množstvá vzduchu, no vzhľadom na ich veľkosť a metabolizmus je to v porovnaní s dospelým človekom viac nebezpečné pri zvýšených hodnotách koncentrácie. Požadovanú hodnotu koncentrácie CO2 v priestoroch, v ktorých sa zdržiavajú ľudia, je možné zabezpečiť len dostatočným vetraním, alebo výmenou vzduchu v rekuperačných zariadeniach.

Bavorský lekár Max von Pettenkofer (1818-1901) meral množstvo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu, ktorý je produktom látkovej premeny. V bdelom stave vyprodukuje dospelý človek asi 16 litrov CO2 za hodinu. Zároveň stanovil, že maximálne prípustné množstvo CO2 je 0,1 objemových percent, čo je ekvivalentom 1000 ppm. Z tejto úvahy vyplýva, že človek potrebuje 25 m3 čerstvého vzduchu za deň.