Legislatíva po nástupe platnosti GDPR.

General Data Protection Regulation

GDPR je nariadenie EP a Rady č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES. GDPR ustanovuje nový právny rámec pre ochranu osobných údajov fyzických osôb v Európskej únii. GDPR bude priamo a jednotne aplikovateľné vo všetkých členských štátoch EÚ. To znamená, že ochrana osobných údajov v každej členskej krajine bude totožná a bude platiť podľa nariadenia GDPR.

GDPR nahradilo zákon č. 122/2013 Z .z. o ochrane osobných údajov a jeho vykonávacie vyhlášky. V Slovenskej republike bude práva a povinnosti pri ochrane osobných údajov v regulovať aj nový zákon o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z.z.,  Ide najmä prípady, keď to určuje tiež procesný postup kontroly a ukladania sankcií, ktoré musí podliehať slovenskému právnemu poriadku.

V praxi je čoraz častejšie, že fyzické osoby využívajú na ochranu majetku vo svojom súkromnom vlastníctve aj kamerové systémy. V prípade ak sú takéto prostriedky spracúvania osobných údajov využívané nad rámec tzv. výnimky domácich a osobných činností v zmysle zákona, tak fyzická osoba nadobudne postavenie prevádzkovateľa v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Táto situácia nastáva v podstate vždy, keď fyzická osoba monitoruje prostredníctvom kamerových systémov priestory prístupné verejnosti. Vyššie naznačený skutkový stav spôsobuje potrebu vysporiadania sa s viacerými povinnosťami prevádzkovateľa podľa zákona o ochrane osobných údajov, pretože od decembra 2014 na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-212/13 František Ryneš vs Úřad pro ochranu osobních údajů ČR už neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že prevádzkovanie kamerového systému, ktorý je inštalovaný na rodinnom dome za účelom ochrany majetku, zdravia a života majiteľov domu, nemôže spadať pod výnimku spod pôsobnosti smernice 95/46/ES a teda tým pádom aj spod pôsobnosti zákona o ochrane osobných údajov.

Pozor na "udanie" úradu.

V prípadoch, keď kamerové systémy monitorujú aj verejne prístupné priestory môže ktokoľvek v prípade podozrenia z porušovania zákona o ochrane osobných údajov podať podnet na úrad. Ak sa niekto cíti byť priamo dotknutý prevádzkovaním kamerového systému napr. tým, že je ním monitorovaný v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, môže ako dotknutá osoba iniciovať začatie konania o ochrane osobných údajov podľa § 63 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov. Rozdiel medzi návrhom na začatie konania a podnetom spočíva v tom, že v prípade riadne podaného návrhu na začatie konania ktorý spĺňa obsahové náležitosti podľa § 63 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov je úrad povinný konať. Podnet takéto právne účinky nemá, čo však neznamená, že sa úrad podnetmi nezaoberá a nerealizuje mimoriadne kontroly spracúvania osobných údajov. Bohužiaľ, ako je na Slovensku zvykom sú podnety často podávané ako akt zlomyseľnosti, či pomsty človeka voči človeku a štátne orgány sa tak nepriamo stávajú rukojemníkmi vybavovania súkromných sporov. Prevádzkovateľ kamerového systému by tak mal dôsledne zvážiť svoju pripravenosť zabezpečiť adekvátnu ochranu osobných údajov splnením príslušných povinností uložených zákonom o ochrane osobných údajov, a to najmä ak má zlé susedské vzťahy, či spory alebo má nejakých osobných nepriateľov.

V prípade ak monitorujete iba priestory, ktoré nemajú povahu priestoru prístupného verejnosti nie je sa čoho obávať. V prípade ak by k vám domov došla kvôli takémuto kamerovému systému kontrola z úradu je potrebné si uvedomiť, že písomne poverený kontrolný orgán úradu na vykonanie takejto kontroly nie je oprávnený vstúpiť do Vášho obydlia, ktoré je chránené čl. 21 ústavy, pretože kontrolný orgán je v zmysle § 56 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov oprávnený vstupovať "iba" na pozemky, do budov alebo miestností prevádzok a zariadení prevádzkovateľa a sprostredkovateľa. V danej situácii vám však v záujme vyhnutia sa zbytočným komplikáciám a právnym treniciam odporúčame preukázať kontrolnému orgánu, že nedochádza k monitorovaniu priestorov prístupných verejnosti (napr. poskytnutím záznamu alebo umožnením vyhotovenia fotodokumentácie skutkového stavu veci apod.), čoho súčasťou nemusí byť vpustenie kontrolného orgánu do Vášho obydlia, ak si to sami neželáte.

Výnimka domácich alebo osobných činností vs zákon o ochrane osobných údajov.

Výnimka domácich a osobných činností spôsobuje úplnú nemožnosť aplikácie zákona o ochrane osobných údajov, čo znamená, že jednotlivec využívajúci kamerový systém výlučne vo svojej osobnej alebo domácej sfére nebude mať postavenie prevádzkovateľa a nebude povinný plniť žiadne povinnosti ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov. Využívanie kamier, resp. kamerového systému výlučne v intenciách osobnej alebo domácej činnosti znamená napríklad vyhotovovanie súkromných obrazových alebo zvukovo obrazových záznamov pre vlastnú potrebu, napríklad svadobné video, video z dovolenky apod. alebo monitorovanie súkromných priestorov jednotlivca, ktoré sú zabezpečené pred voľným pohybom verejnosti, napríklad vnútorný perimeter oploteného súkromného pozemku. Na proti tomu monitorovanie priestorov prístupných verejnosti spôsobuje, že ten kto spôsobil jeho monitorovanie prostredníctvom kamerového systému bude mať postavenie prevádzkovateľa a bude povinný splniť príslušné povinnosti ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov. V praxi ide najmä o prípady, keď fyzické osoby na účely ochrany svojho majetku nainštalujú kamerový systém, takým spôsobom, že jednotlivé kamery umožňujú aj monitorovanie priľahlej verejnej komunikácie, parkoviska, resp. parkovacieho boxu alebo neoplotenej predzáhradky rodinného domu. Veľmi podstatným diferenciačným kritériom odlišujúcim moment voľného režimu od režimu regulovaného zákonom o ochrane osobných údajov predstavuje teda monitorovanie alebo nemonitorovanie priestorov prístupných verejnosti.

V danej súvislosti považujeme za vhodné dodať, že z aplikačnej praxe Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky vyplynulo, že úrad považuje za monitorovanie, t. j. zároveň aj za spracúvanie osobných údajov také využívanie kamerového systému , ktoré prebieha aj v tzv. streammingovom móde, t. j. bez toho, aby dochádzalo k vyhotovovaniu obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu na pevný nosič informácií.

Za priestory prístupné verejnosti v zmysle zákona o ochrane osobných údajov určite nemožno v danom kontexte považovať interiér obydlia fyzickej osoby, interiér garáže rodinného domu apod., ako aj oplotené súkromné pozemky, ktorých súčasťou sú často zátišia v záhradách, altánky, detské ihriská, bazény apod., ktoré sú predmetom monitorovania kamerovým systémom.