MONITORING

Zapožičiavame na dobu určitú monitorovacie príslušenstvo pre CO2, teploty a relatívnej vlhkosti prostredia.

Udržanie kvality vzduchu v interiéri, pre zníženie únavy a zvýšenie pohodlia.

Oxid uhličitý je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka. Jeho sumárny chemický vzorec je CO2. Je bezfarebný, nehorľavý, málo reaktívny, ťažší než vzduch. Vzniká ako produkt biologických procesov, napríklad dýchania a kvasenia a ako produkt horenia zlúčenín uhlíka vo vzduchu. Pri normálnom tlaku v neviazanej forme sa vyskytuje vo forme plynu, pri normálnom tlaku nestabilná pevná forma sa nazýva suchý ľad.

Hlavný zdroj oxidu uhličitého v interiéri je životná nutnosť človeka, jeho dýchanie. Priamo na koncentráciu CO2 vo vzduchu má tiež vplyv varenie na plyne, prítomnosť zvierat a v menšej miere aj izbové rastliny. Veľký pes sa v produkcii CO2 vyrovná človeku. Pocit pohody je možný len pri dostatočnom prísune kyslíka. V súvislosti s koncentráciou nielen škodlivých látok v ovzduší sa stretávame s jednotkou ppm.

ppm = parts per million, čiže počte častíc na milión jednotiek vzduchu

V tabuľke je zachytený vplyv koncentrácie CO2 na životné funkcie človeka. Pre zdravý pobyt v interiéri udržujte hladinu CO2 pod 1200 ppm. Treba si ale uvedomiť, že CO2 je vo vzduchu samozrejme prítomné aj v exteriéri. Interiérové hodnoty sú preto závislé aj od kvality vonkajšieho vzduchu.

  • 300-400 je koncentrácia CO2 vo vonkajšom prostredí
  • 400-600 je koncentrácia CO2 vo vonkajšom prostredí vo väčších mestách
  • do 1 000 zdravotne akceptovateľná koncentrácia CO2
  • 1 000 -1 200 maximálna akceptovateľná úroveň CO2 v interiéri
  • 1 200 -1 500 pocit vydýchaného vzduchu, počiatočné nerizikové ťažkosti, ako je únava
  • 1 500 -2 000 znížená koncentrácia, únava, ospalosť
  • 2 000 -5 000 strata pozornosti, zvýšený tep a bolesti hlavy
  • 5000 je maximálna bezpečná koncentrácie bez zdravotných rizík
  • nad 5000 nevoľnosť a zvýšený tep
  • nad 15000 dýchacie problémy, tlak na hrudi
  • nad 25000 zvýšené dýchacie problémy s malátnosťou
  • nad 40000 nastáva strata vedomia a zástava dýchania v priebehu pár sekúnd

Koncentrácia CO2 v nedostatočne vetraných priestoroch často presahuje 1700 ppm. V menších a uzavretých spálňach bez vetrania môže hodnota CO2 v nočných hodinách presiahnuť aj 2500 ppm a viac. Niektoré zdroje uvádzajú hodnotu do 4000 ppm. Pri takýchto hodnotách si človek nemôže pri spánku odpočinúť a ráno vstať s pocitom sviežosti.

Vzduch, ktorý vydychujeme obsahuje približne 4 objemové percentá oxidu uhličitého CO2, zatiaľ čo vonkajší vzduch obsahuje iba 0,04 percenta. Človek za normálnych okolností vdýchne až 400 - 800 litrov vzduchu za hodinu. Pri fyzickej záťaži toto množstvo stúpa niekoľkonásobne. Deti síce vdychujú menšie množstvá vzduchu, no vzhľadom na ich veľkosť a metabolizmus je to v porovnaní s dospelým človekom viac nebezpečné pri zvýšených hodnotách koncentrácie. Požadovanú hodnotu koncentrácie CO2 v priestoroch, v ktorých sa zdržiavajú ľudia, je možné zabezpečiť len dostatočným vetraním, alebo výmenou vzduchu v rekuperačných zariadeniach.

Bavorský lekár Max von Pettenkofer (1818-1901) meral množstvo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu, ktorý je produktom látkovej premeny. V bdelom stave vyprodukuje dospelý človek asi 16 litrov CO2 za hodinu. Zároveň stanovil, že maximálne prípustné množstvo CO2 je 0,1 objemových percent, čo je ekvivalentom 1000 ppm. Z tejto úvahy vyplýva, že človek potrebuje 25 m3 čerstvého vzduchu za deň.

Použitie detektora oxidu uhoľnatého (CO) alebo detektora oxidu uhličitého (CO2)?

Informácie o týchto dvoch plynoch sú pre niektorých užívateľov detektorov plynov často zmätené a mätúce. Názvy sú naozaj dosť podobné, oba sú bezfarebné plyny bez zápachu a vo vysokých koncentráciách môžu byť oba smrteľné. Rozdiel je v tom, že CO2 je bežný, prirodzene sa vyskytujúci plyn, potrebný pre celý rastlinný a živočíšny život. CO (oxid uhoľnatý) nie je bežný. Najčastejšie je vedľajším produktom spaľovania paliva bez výskytu kyslíka.

Oxid uhličitý - CO2

Často je oxid uhličitý (CO2) označovaný ako jedovatý plyn. CO2 je ale v skutočnosti bežný plyn vyskytujúci sa v atmosfére, pôde alebo oceánoch. CO2 čiže oxid uhličitý je bezfarebný plyn zložený z uhlíka a kyslíka. Vyskytuje sa prirodzene v atmosfére. Rastliny ho produkujú a zvieratá a ľudia ho dýchajú. Je to tiež významný skleníkový plyn, ktorý spôsobuje spaľovanie fosílnych palív. Za bežných podmienok sa týmto plynom otráviť nemožno. V ovzduší je aktuálne oxid uhličitý zastúpený 0.04% na ktoré ľudské telo nereaguje. Čo je ale dôležité, pri zvýšení koncentrácie CO2 vo vzduchu nastáva tiež zdravie ohrozujúci stav, kde pri koncentrácii 5% môže človek pociťovať závraty, "lapať" po dychu, cítiť sa ospalý, pri koncentrácii medzi 8 a 10% môže človek upadnúť do bezvedomia a zomrieť. Pri vyšších koncentráciách môžete na jedno až dve nadýchnutie kompletne stratiť vedomie a smrť nastáva do pár minút.

Oxid uhoľnatý - CO

Často nazývaný ako tichý zabijak je jedovatý plyn bez vône, chute alebo farby, Je o niečo ľahší než vzduch. V atmosfére je v množstve asi 12,5 až 74,2 %. Je obsiahnutý vo svietiplyne, v generátorovom a vo vodnom plyne. Má silné redukčné vlastnosti, pri vysokej teplote odčerpáva kyslík viazaný v oxidoch kovov. V atmosfére je prítomný v nepatrnom množstve. Umelo vzniká nedokonalým spaľovaním fosílnych palív, či už je to uhlie, plyn alebo drevo. Nedokonalé spaľovanie nastáva pri nedostatočnom prísune spaľovacieho vzduchu. V prírode vzniká predovšetkým fotolýzou oxidu uhličitého pôsobením ultrafialového žiarenia. Je tiež obsiahnutý v sopečných plynoch. Zlé spaľovanie môžete zaznamenať napríklad pri plynovom kotly, kedy horiaci plameň nemá modrú, ale oranžovú farbu. Často zanedbávaná situácia, kedy sa oxid uhoľnatý uvoľňuje do vzduchu je aj drobné tlenie dreva v krbe pri zatvorenej komínovej klapke.

Oxid uhoľnatý je jedovatý. Jeho jedovatosť je spôsobená silnou afinitou k hemoglobínu, vstrebáva sa pľúcami, vytvára v nich karbonylhemoglobín, čím znemožňuje prenos kyslíka v podobe oxyhemoglobínu z pľúc do tkanív. Väzba oxidu uhoľnatého na hemoglobín je približne tristo krát silnejšia ako s kyslíkom a preto jeho odstránenie z krvi trvá mnoho hodín až dní. Príznaky otravy sa objavujú už pri premene 10 % hemoglobínu na karboxyhemoglobín. Toto je jednou z príčin škodlivosti fajčenia. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby. Otrava oxidom uhoľnatým sa prejavuje najčastejšie bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach, sčervenaním v tvári, bolesťami končatín, búšením srdca. Ak je postihnutý prenesený na čerstvý vzduch, dôjde k rýchlemu zotaveniu.

Médiá často prispievajú k nejasnostiam. Príkladom môžu byť správy o príbehoch samovrážd z výfukových plynov automobilov oxidom uhoľnatým (CO). Môžeme informáciu však vyvrátiť, tým že výfukové potrubie je hlavným zdrojom "smrtiaceho" CO2 plynu.